Krypta vojakov z I. svetovej vojny v Osadnom
Vitajte na stránke unikátnej pamiatky - krypty 1025 vojakov z Prvej svetovej vojny pod pravoslávnym chrámom v Osadnom - jedinej svojho druhu na Slovensku.
„ZDE V PÁNU ODPOČÍVÁ 1025 VOJÍNU PADLÝCH VE SVĚTOVÉ VALCE 1914 – 1915. ZNÁMYCH PODLE JMEN 23. NEZNÁMYCH 1002.
ČEST BUDIŽ JEJICH PAMÁTCE!“
Tabuľa v češtine a ruštine
z roku 1934 umiestnená pri krypte
Úvod /
(15. 11. 2014) Milí čitatelia! Práve v týchto dňoch, si pripomíname presne 100 rokov od prvých kontaktov obyvateľov nášho regiónu s Prvou svetovou vojnou. Práve v v druhej polovici novembra 1914 sa začali presúvať prvé vojská Ruskej armády cez dediny dnešného humenského a sninského okresu, ktoré o tieto miesta bojovali s Rakúsko-uhorskou armádou. Ponúkame vám preklad článku Alexandra Kručinina z Jekaterinburgského vojensko-historického klubu «Horný štít» z Ruska, ktorý na základe dokumentov z Ruského národného vojensko-historického archívu v Moskeve podrobne opisuje presun po našom regióne pluku z mesta Jekarinburg.
V novembri 1914 patril 195. Pechotný Orovajský pluk (jeho veliteľom bol pplk. Michail Nikolajevič Verner) do 49. pechotnej divízie (jej náčelníkom bol generálporučík M. A. Prjaslov), XXIV. armádneho zboru (jeho veliteľom bol generál kavalérie A. A. Curikov). Zbor pôsobil v rámci 8. armády juhozápadného frontu a viedol ofenzívne boje v Beskydských Karpatoch. Po krvavých stretoch pri Ľvove a Starom Sombore bola väčšina pechotných plukov XXIV. armádneho zboru málo početná. V radoch 195. Orovajského pluku sa dalo narátať len okolo jednej tisícky vojakov, v rámci ktorých bolo asi 580 bajonetov a 16 dôstojníkov. S ohľadom na nízky počet, pluk nedostával zvláštne úlohy a plnil iba pomocnú rolu, zabezpečoval komunikáciu zboru a poskytoval pomoc iným plukom v kritických prípadoch. Počas výpravy do Beskýd bol 195. pluk v operatívnom vzťahu podriadený A. K. Remezovovi, veliteľovi 194. pechotného Trojicko-Sergejevského pluku.
Prechod cez Beskydy začal Orovajský pluk 5./18. novembra 1914 sprevádzajúc batérie 49. delostreleckej brigády. Mráz v horách dosahoval 15 stupňov, bola silná metelica, zľadovatené cesty, počas zostupu bolo treba držať zbrane a muničné vozy s lanami. Okolo polnoci dorazil pluk do dediny Voľa Michova, kde sa ubytoval. Po odchode vystúpil cez dedinu Balnica na Beskydský priesmyk a zišiel z neho do doliny Osadného, kde sa v dedine zastavil na nocľah. Veliteľ 195. pluku o tom oznamoval plukovníkovi A. K. Remezovi takto: „Veliteľovi 194. pluku. 8. novembra 1914. Pluk prišiel do dediny Osadné a zastavil sa v dedine pri chráme. Podplukovník Verner.“
Ako odpoveď veliteľ 194. pluku odpísal: „Podplukovníkovi Vernerovi. 9. novembra vystúpiť do dediny Nižná Jablonka, do divíznej rezervy. Plukovník Remezov.“
Na druhý deň sa 195. pluk vydal na cesty, idúc pozdĺž riečky Udava cez Nižnú Jablonku a o 2. hodine popoludní dorazil do dediny Papín a spojil sa so 194. plukom. Ešte v ten večer obidva pluky v boji zajali dedinu Zubné. Rakúšania sa bez väčšieho odporu stiahli v smere k Humennému. Na druhý deň, 10./23. novembra, 195. pluk postupoval v smere prúdu Udavy, zajal dedinu Adidovce a začal postupovať ďalej. Ale okolo 5. hodiny popoludní dostal zo štábu divízie rozkaz vrátiť sa do dediny Papín a zostať v rezerve. Večer toho istého dňa, náčelník 48. pechotnej divízie, generál L. G. Kornilov, zajal mesto Humenné, ktoré bolo rakúsko-uhorskou armádou opustené. Od večera 10./23. novembra a počas ďalších dvoch dní, Orovajci zotrvali v Papíne, oddychovali a zhromažďovali oneskorených vojakov svojho 194. pluku.
V tom čase sa pre 48. divíziu situácia výrazne zmenila. Za jej chrbtom sa objavili početné jednotky protivníka a v noci z 11./24. na 12./25. novembra, generál L. G. Kornilov so základnými jednotkami divízie opustil Humenné a vytiahol k Snine v nádeji na vyčistenie cesty a porazenie protivníka, ktorý sa objavil v oblasti Snina – Stakčín. Ústup 48. divízie z Humenného si vyžadoval presun časti 49. divízie: 194. Trojicko-Sergejevský pluk bol presunutý do Humenného a zmenila sa aj pozícia 195. pluku. Ráno 12./25. novembra dostal plukovník 195. pluku zo štábu 49. divízie celý rad rozkazov. Prvý príkaz vyžadoval premiestniť jeden batalión na obranu priesmyku Černiny:
„Podplukovníkovi Vernerovi. 12. novembra 1914, 5 hodín, 30 minút ráno. Kvôli zabezpečeniu zadných pozícií, pred pokusom útoku malých skupín protivníka, vám náčelník divízie prikazuje premiestniť jeden batalión s dvomi guľometmi cez Nižnú Jablonku – Osadné, z kvóty 788 na kvótu 933 a tam sa zabezpečiť. Batalión postaviť pod strechu v neďalekej obci, umiestniť poľnú stráž – sledovať smer na Zvalu a na Solinku a tiež pozdĺž hrebeňa. Batalión nech s vami udržuje spojenie. Kapitán Poľakov.“
Na splnenie rozkazu bol určený 3. batalión pod velením kapitána Jevgenija Vladimiroviča Šemjakina. Batalión sa dal na unavujúci pochod a 13./26. novembra zaujal pozíciu na priesmyku Černiny.
Druhý rozkaz vyžadoval poslať jeden batalión do obce Starina kvôli zabezpečeniu komunikácie 48. pechotnej divízie generál majora L. G. Kornilova. Do Stariny bol poslaný 4. batalión pod velením kapitána Alexandra Saviča Rizo, ktorý na miesto dorazil večer 13./26. novembra. Podľa tretieho rozkazu, mali ostatné dva batalióny 195. pluku, 13./26. novembra ráno, s plukovými skupinami a kolónou 1. oddielu vyraziť v smere na Humenné a večer doraziť do Udavského a Lackoviec. Už po ceste, sa popoludní podplukovník M. N. Verner od veliteľa 194. pluku dozvedel o situácii v Humennom:
„Veliteľovi 195. pluku. Trvá neveľký boj s protivníkom. Nasadené boli tri kozácke pluky a tri batalióny 194. pluku, ktoré s protivníkom vedú boj. Naše štyri batérie pália. Na nocľah sa zastavíte: jeden batalión s húfnicovou batériou v dedine Lackovce a dve batérie 48. divízie v Hažíne, 194. pluk ide na nocľah: 1. batalión do Kudloviec a tri batalióny do Humenného. Plukovník Remezov.“
V noci z 13./26. na 14./27. novembra, 2. batalión 195. pluku pod velením štábneho kapitána Maximiliána Sergejeviča Taraseviča dorazil do Humenného a ohlásil sa plukovníkovi A. K. Remezovi za ďalšími rozkazmi. Po polnoci štábny kapitán M. S. Tarasevič hlásil veliteľovi Orovajského pluku, že A. K. Remezov prikázal pritiahnuť do mesta 6. rotu Orovajcov so štyrmi guľometmi. 2. batalión bol rozmiestnený po izbách na zámku grófa Andrászyho a zajtra sa bude nachádzať v rezerve. Bolo to síce vykonané včas, len rezerv bolo veľmi málo.
Ráno, 14./27. novembra 1914 začala rakúsko-uhorská bojová skupina „Krautvald“ útok na Humenné za aktívnej podpory delostrelectva. Batalióny 200. honvedskej pechotnej brigády a časti 34. pechotnej divízie, atakujúce so západu a severozápadu, boli po ťažkých bojoch odrazené a stiahli sa na svoje východiskové pozície. Batalióny 201. honvedskej pechotnej brigády a 17. ozbrojenej pechotnej brigády, útočiace z juhu, vybojovali oveľa väčšie úspechy. Zahnali Rusov k južnej časti Humenného a obsadili veľmi dôležitý taktický bod – Sokoliu kvótu. To umožnilo vystaviť rakúsko-uhorskej paľbe cestu z Humenného na východ, v smere 48. pechotnej divízie generála L. G. Kornilova, ktorá viedla neľútostný boj o mesto Snina.
14./24. novembra neskoro večer bolo už plukovníkovi A. K. Remezovi jasné, že s nízkym počtom jednotiek už ďalší tlak nepriateľa nevydrží. Spojenie so 48. divíziou však nemal. Na druhom krídle ruskej pozície pri Snine – Stakčín v polkruhu obkľúčila pluky 48 ruskej divízie rakúsko-uhorská bojová skupina „Šurmaj“, ktorá v tomto regióne pozostávala z 38. honvedskej pechotnej divízie, 56. pechotnej divízie a 1. ozbrojenej pechotnej brigády. Aby sa nedostali do úplného obkľúčenia, L. G. Kornilov zorganizoval ústup na severozápad, po horných cestách v smere na dedinu Papín. V takejto situácii sa A. K. Remezov rozhodol opustiť Humenné a ustúpiť pozdĺž rieky Udava.
Plukovník A. K. Remezov úspešne zorganizoval ústup pechoty, delostrelectvá a transportov, ale z dôvodu absencie potrebnej vzájomnej spolupráce medzi pechotou a plukmi 2. Spojenej kozáckej divízie generála A. A. Pavlova, bol ústup kozáckych divízií vykonaný zle a časť kozákov sa dostala do zajatia. M. N. Verner dostal príkaz na odchod o 10. hodine večer:
„Veliteľovi 195 pluku. 14. novembra, 10. hodín večer, z Humenného. Bolo nám prikázané odísť späť a 194. pluk má zaujať pozíciu medzi Zubným a Papínom. Váš pluk má ísť do Hostovíc, kde má zaujať pozíciu. Odchod som už začal organizovať a začne sa o 10.30 večer, zadné jednotky o 11.30. podplukovník Paimskij zostáva so svojim bataliónom na pozícii a sťahovať sa bude spolu s kozáckou; avšak vaše dve roty, ktoré sa pri ňom nachádzajú, budú musieť byť odvolané, keď sa s nimi bude naša kolóna spájať. Ich odchod však musí byť protivníkom nespozorovaný. Transport 1. oddielu od Nižnej Jablonky pošlite v smere Svetlice – Výrava. Vy čakajte na príchod kolóny do Kochanoviec. Plukovník Remezov.“
15./28. novembra ráno, dostal podplukovník M. N. Verner rozkaz, ktorý trochu zmenil umiestnenie jeho jednotiek:
„Veliteľovi 195. pluku. 15./28. novembra, 5 hodín, 25 minút ráno. Zastavte sa v Nižnej Jablonke. Transport 1. oddielu pri pluku, 2. oddielu v Prinuškách. Hlavný stan do Výravy, divízny lazaret do Výravy, nemocnicu do Lipska. Plukovník Remezov.
Po nočnom presune dorazili 1. a 2. batalión 195. pluku do dediny Nižná Jablonka. Hneď ráno bol veliteľovi 4. bataliónu poslaná informácia o pripojení sa k pluku. Počas zrazu 4. bataliónu boli niektoré roty nútené odrážať útoky nepriateľa, ktorý sa presúval k Starine. Nakoniec prešiel ústup 4. bataliónu úspešne a po ťažkom presune sa v čele s kapitánom A. S. Rizom ráno 16./29. novembra pričlenil k pluku v Nižnej Jablonke.
16./29. novembra bol poslaný rozkaz veliteľovi 3. bataliónu o zraze rôt a pričleneniu k pluku. Na zraz všetkých poľných stráží a rôt, roztrúsených po horách, potreboval kapitán E. V. Šemjakin celých 24 hodín a mohol vyraziť až 17./30. novembra ráno a pričleniť sa k pluku až na nasledujúci deň v dedine Balnica. Po odpočinku vystúpil 195. pluk 19. novembra/2. decembra do mesta Rimanov. Výprava ruských plukov XXIV. armádneho zboru v Karpatoch sa skončila neúspechom, rakúsko-uhorské vojská obnovili pretrhnutý front.
Alexander Kručinin, Jekaterinburgský vojensko-historický klub «Horný štít»
Z ruštiny preložil: ThDr. Peter Soroka, PhD.
Korektúra: Ing. Miroslav Buraľ
100 rokov bojov v I. svetovej vojne našom regióne
100 rokov bojov v I. svetovej vojne našom regióne
100 rokov bojov v I. svetovej vojne našom regióne
100 rokov bojov v I. svetovej vojne našom regióne
100 rokov bojov v I. svetovej vojne našom regióne
100 rokov bojov v I. svetovej vojne našom regióne
|
